Lia web | The sims 2 Komix

Sharon si kúpila malý dom, ktorý bol v zľave. Nutne potrebovala nejaký dom.

Sharon: ,,Jéj, to je ale krásny dom! A tá záhrada!"

Sharon vošla do vnútra. Skoro omdlela od tej krásy. Dom sa jej velice páčil.

Sharon: ,,Je to tu oveľa krajšie ako v tom katalógu! Myslím, že tu ostanem do konca života!"

Sharon: ,,Dám si do poličky veci a prezlečiem sa."

Otvorila poličku a nahádzala do nej svoje veci. Hneď sa aj prezliekla.

Vyšla na záhradu a začala sadiť. Chcela mať nádhernú záhradu. Na jednu kôpku nasypala zelninu a na druhú kvetiny.

Sharon: ,,Tak a tu bude zelenina, nech jem aj niečo zdravé. Takže mrkva, kapusta, cibula... Mňam, tie druhy zeleniny mám rada!"

Večer si Sharon ľahla na poteľ a cez strešné okno sa pozerala na hviezdy. Uvedomila si ako sa jej dobre v novom dome nažíva.

Sharon: ,,Tie hviezdy tak žiaria! Sú také nádherné! Cez deň tichučko spia a v noci radostne poskakujú po oblohe. Každá hviezička je iná. Cítim sa ako jedna z nich.."

Potom sa pozrela na nočný stolík. Mala na ňom položenú fotku svojich rodičov. Zacnelo sa jej.

Sharon: ,,Mami, ocko... chýbate mi!"

Sharon: ,,Napíšem vám aspoň e-mail. Dúfam, že si ho prečítate."

Sharon sadla za počítač a začala písať e-mail rodičom. Napísala im o tom ako sa jej v novom dome dobre býva. Napísala aj to, že nemá žiadneho priateľa. Odoslala to a odišla od počítača.

Ľahla si do posteli a hneď zaspala. Bola úplne unavená.

Noc prešla rýchlo. Slnko už svietilo nad všetkými domami. Sharon mala dobrú náladu.

Rozhodla sa, že pôjde do mesta a kúpi si nejakého domáceho maznáčika. Ako išla záhradou, zbadala, že to čo včera zasadila, pomaly rastie.

Sharon prišla do obchodu so zvieratami. Ako prvý ju zaujal pestro farebný papagáj.

Sharon: ,,Jéj, ty si ale rozkošný papagáj!"

No potom si všimla cenovku.

Sharon: ,,Ale si moc drahý. A klietka je tiež dajako predražená. Tak nič..."

Podišla k akváriu s rybyčkami. Veľmi sa jej zapáčili.

Sharon: ,,Vy ste ale nádherné."

Sharon: ,,Ale s rybyčkami je kopu práce a ja zas až toľko voľného času nemám... A ani neviem kam by som dala toto obrovské akvárium..."

Sharon si nakoniec kúpila psa, ktorého pomenovala Leslie. Bola to fenka

Sharon: ,,Leslie, ja sa idem prezliecť a hneď sa ti budem venovať."

Prezliekla sa a začala sa so svojím novým psím kamarátom radostne hrať.

Sharon: ,,Aj ty si taká šťastná Leslie? Len škoda, že v tomto dome nezostaneme navždy..."

Sharon si odrazu spomenula, že ju príde navštíviť jej kamoška Angela. Úplne vyhŕkla.

Sharon: ,,Ups, ja trdlo! Úplne som na Angelinu návštevu zabudla! Idem sa prezliecť. Ty ostaň tu Leslie."

Angela už prišla:

Anglea: ,,Ách Sharon, tento dom je nádherný!"

Sharon: ,,Ďakujem Angela."

Angela: ,,Máš tu v okolí nejakých priateľov?"

Sharon: ,,Nie, nemám. Jedinú spoločnosť mi tu robí Leslie, môj pes."

Anglea: ,,Aha, tak to ma mrzí..."

Sharon: ,,Nič si z toho nerob."

Anglea: ,,A dokedy tu mieniš ostať Sharon?"

Sharon: ,,Neviem... kôli práci sa musím stále inam sťahovať."

Anglea: ,,Tak prečo proste nedáš výpoveď?!"

Sharon: ,,Aj ja som už o tom premýšľala, no nejde to. Tá práca sa mi páči a vieš, že tie peniaze naozaj potrebujem."

Angela: ,,A prečo proste nezačneš pracovať v mojej firme? Dobre by som ti platila."

Sharon: ,,To je od teba veľmi milé, ale..."

Angela: ,,Ale čo?"

Sharon: ,,Je mi trápne pracovať v tvojej firme. A nechcem aby si mi platila, veď sme kamošky..."

Angela: ,,Mne to problém nerobí."

Sharon: ,,Tak dobre, porozmýšľam o tom..."

Bolo už veľa hodín a Angela odišla. Stále dúfala, že Sharon tú ponuku príme. Angela sadla do auta a naštartovala motor. Sharon jej spoza dverí kívala. Angela ešte rýchlo sklopila okienko a zakričala na Sharon.

Angela: ,,Porozmýšľaj o tej práci!"

Sharon: ,,Neboj, pouvažujem o tom. Ahoj!"

Angela: ,,Ahoj!"

A auto zmyzlo za zákrutov.

Sharon vošla do vnútra. Začala si čítať knihu. Potom odišla do postele.

Ráno:

Sharon sa ráno zobudila s úsmevom na tvári. Dnes mala v pláne obzrieť si Angelinu firmu. Obliekla sa a vyšla z domu.

Sharon: ,,Dnes radšej pôjdem autom. Angelina firma je aj tak dosť ďaleko."

Potom ju napadlo, že si obliekla oblečenie zo včera.

Sharon: ,,Ja ťapa! Utekám sa hneď prezliecť."

Prezliekla sa. Nakoniec si zobrala taxík, lebo sa bála, že to jej staré žiguli skape niekde na dialnici.

Sharon: ,,Ďakujem vám velice pekne za odvoz. Drobné si nechajte."

Sharon mykla hlavou na taxikára.

Vystúpila z taxíka. Skoro jej spadla sánka keď sa pozrela na Angelinu firmu.

Sharon: ,,Uááv! Tak toto je Angelina firma?! To je nádhera!"

Sharon sa rozbehla k firme. Hľadala Angelu.

Sharon: ,,Angela, kde si?"

Mike: ,,Ehm, Angela Pomfritonová tu momentálne nie je. A kto ste?"

Otočil sa k Sharon nejaký chlap. Sharon uistila, že to bude asi nejaký pracovník z Angelinej firmi.

Sharon: ,,Ja som Sharon Lewniová. Som Angelina priateľka."

Mike: ,,Aha. No, bohužiaľ, ste prišli nevhod, pretože Angela pred hodinou odišla. A firma je práve zatvorená."

Sharon: ,,Och, tak ďakujem. Prídem inokedy"

Mike: ,,Ale ak niečo potrebujete, spýtajte sa kľudne mňa! Angela mi dala firmu na starosť zakial je preč."

Mike: ,,Poďte, ukážem vám zatiaľ pláž."

Sharon: ,,To je od vás milé... Počkať!? To tu je pláž?"

Mike: (so smiechom) ,,Samozrejme!"

Zišli dole po dlhých schodoch.

Sharon hneď ako zbadala pláž, tak sa k nej rozbehla.

Sharon: ,,Jé, tu je to ale pekné!"

Sharon mala pod šatami plavky a tak si dala len šaty dole. Mike rozprestrel osušky. Aj on mal na sebe plavky.

Mike: ,,A teraz sa môžeme lepšie spoznať, čo hovoríte?"

Sharon: ,,Hej... Tak začnite!"

Mike: ,,OK. Ja sa volám Mike Kenley a bývam len pár blokov od tadeto. A vy?"

Sharon: ,,Som Sharon Lewniová, ale to už viete. Bývam na Dream Street, tiež neďaleko."

Sharon sa potom postavila, že si pôjde zaplávať.

Sharon vošla do vody no začala sa topiť, lebo už tri roky neplávala.

Sharon: ,,Mike! Pros-blub pomôž-blub mi!"

Niektoré slová už nevyslovila lebo sa napila vody.

Mike jej výkriky nepočul, lebo mal v ušiach MP3. No zazdalo sa mu, že niečo nie je v poriadku. Sharon zatiaľ pomaly strácala vedomie.

Sharon prestala dýchať a klesla ku dnu. To už si Mike všimol. Chúďa Sharon, už sa dotkla pieskového morského dna.

Mike sa postavil a utekal Sharon zachrániť.

Mike: ,,Sharon neboj sa, už idem!"

Mike: ,,Sharon! Sharon! Už som skoro pri tebe!"

Mike plával strašne rýchlo. Mal o Sharon veľký strach.

Mike: ,,Už som skoro pri tebe."

Mike vyniesol Sharon na breh. Cítil, že je úplne stuhnutá.

Mike: ,,Neboj sa , všetko bude dobré miláčik..."

Potom si uvedomil čo povedal. Hneď sa opravil.

Mike: ,,Ehm, nie miláčik, ale Sharon. Všetko bude dobré, SHARON."

Mike položil Sharon na piesok. Sharon sa začala preberať. Začala pomaly kašlať.

Sharon: ,,Ech-ech,"(kašeľ),,Mike, ty si ma zachránil...ďakujem!"

Mike: ,,Nie je zač."

Sharon si potom sadla a pozerala na more. Mike mlčky sedel za ňou.

Sharon: ,,Premýšľala som o tom, čo by bolo keby si ma nezachránil..."

Mike: ,,To by nebolo dobré..."

Sharon: ,,Potom by som odišla hore, do neba a pozerala sa na to ako ide svet..."

Mike: ,,Sharon, prosím ťa, na takéto veci radšej nemysli..."

Sharon: ,,Sorry."

Sharon: ,,No tak ja radšej pôjdem."

Mike: ,,Ale nie, ostaň."

Sharon: ,,Prepáč Mike, ale mám aj svoje povinnosti, ktoré nemôžem zanedbávať kôli pláži. Ahoj."

Sharon si zobrala šaty a odišla domov.

Doma:

Sharon prišla domov a prezliekla sa. Neustále mislela na Mikea. Niečo jej hovorilo, že sa doňho zamilovala. A to bola pravda. Po hodine niekto zaklopal na dvere.

Sharon: ,,Kto to môže byť?"